Blog

Prečo sme začali pražiť v Banskej Bystrici

Haluška Roastery vznikla v roku 2019 v Banskej Bystrici, keď si náš zakladateľ Martin Haluška uvedomil, že káva, ktorú pil každé ráno, mu jednoducho nestačila. Nie preto, že by bola zlá, ale preto, že vedel, že môže byť oveľa zaujímavejšia. Začal teda sám skúšať, zozbieral informácie od pražiareň z Viedne aj Prahy, objednal malý bubnový pražič s kapacitou päť kilogramov a prvý skutočný pokus spravil v novembri toho istého roku priamo v sklade na Radvanskej strane mesta.

Za sedem rokov, čo pražíme, sme prešli od tých piatich kilogramov až po dnešný pražič Giesen W15A, ktorý zvládne pätnásť kilogramov na jeden cyklus. Mesto nás poznáva pomaly, ale isto. Teraz, v roku 2026, nám záleží na tom, aby ste vedeli nielen čo pijete, ale aj ako to vzniklo.

Čo sa deje s kávou medzi farmou a hrnčekom

Väčšina ľudí vidí cestu kávy ako jednoduchú: pestovateľ, dovozca, pražiareň, kaviareň. V skutočnosti je medzi každým z týchto krokov množstvo rozhodnutí, ktoré výsledok úplne zmenia. Zelená káva, ktorú dostaneme do Banskej Bystrice, môže byť suchospracovaná, mokrospracovaná alebo spracovaná takzvanou medovou metódou, kde sa časť dužiny nechá na zrne počas sušenia. Každý spôsob dáva inú chuťovú stopu.

Keď zelenú kávu vložíme do predhriatého Giesena, prvých osem až desať minút prebieha sušenie vlhkosti zo zrna. Potom príde takzvaný Maillardov proces, pri ktorom sa cukry a aminokyseliny v zrne začnú premieňať a vznikajú stovky aromatických zlúčenín. Pri teplote okolo 196 stupňov Celzia počujeme prvý praskot, tzv. first crack. Od tohto bodu sa rozhoduje o charaktere praženia. Martin zvyčajne vypne teplo a nechá zrno doísť na profil ešte nejakých dve minúty až štyri minúty, podľa toho, či chceme svetlejšiu alebo stredne tmavú praženinu.

Prečo nevieme pražiť rovnako každý deň

Povieme vám jednu vec, ktorú väčšina pražiarní nerieši nahlas. Zelená káva z toho istého regiónu, dokonca z tej istej farmy, sa môže líšiť šaržu od šarže. Vlhkosť zrna, výška skladu, čas od zberu, všetky tieto faktory hýbu krivkou praženia. Náš kolega Ľuboš Takáč, ktorý má na starosti príjem zelenej kávy, meria vlhkosť každej novej šarže hneď pri vyložení, a keď sa hodnota odlíši o viac ako jedno percento od predchádzajúcej, Martin upravuje profil ešte pred spustením pražiča.

Je to krok, ktorý zákazník neuvidí, ale pocíti ho v šálke. A práve o to nám ide.

Etiópia, Kolumbia alebo Guatemale, ako si vybrať

Ľudia nás v pražiarni na Radvanskej strane mesta pýtajú jednu otázku stále dokola: ktorá káva je najlepšia? Odpoveď nie je jednoduchá. Etiópska Yirgacheffe v prírodnom spracovaní prinesie výrazné ovocné tóny, niekedy skutočne pripomína čučoriedky alebo jahodový džem. Kolumbijská Santa Marta z farmy rodiny Florez sa zase vyznačuje hladkou čokoládovou bázou s miernou kyselinou. Guatemalská Huehuetenango má telo, trochu karamelový záver a pri príprave v Aeropresse vynikne obzvlášť dobre.

Najúprimnejšia rada, ktorú vieme dať, je táto: príďte sa spýtať. Martin alebo Ľuboš vám dajú ochutnať, povedia vám, ako si doma pripraviť šálku tak, aby zodpovedala tomu, čo ste pili u nás.

Rok 2025 bol pre nás prelomový

Minulý rok sme sa rozhodli zaviesť takzvaný cupping každý posledný piatok v mesiaci. Cupping je štandardizovaný spôsob hodnotenia kávy, kde sa jemne pomletá káva zaleje horúcou vodou priamo v miske, nechá sa lúhovať štyri minúty a potom sa lyžicou slasuje povrch a vôňa, chuť aj textúra sa hodnotia paralelne naprieč viacerými vzorkami. Pozvali sme verejnosť a reakcia prekvapila aj nás. Na prvom cuppingu sedelo v miestnosti dvadsaťdva ľudí a v marci 2025 sme mali čakací zoznam.

Tieto stretnutia nám ukázali, že Banskobystričania majú záujem pochopiť kávu hlbšie, nie len ju piť zo zvyku. To nás motivovalo viac písať, viac zdieľať a nakoniec aj spustiť tento blog.

Čo plánujeme v roku 2026

V tomto roku chceme rozbehnúť spoluprácu s dvoma farmami priamo cez model direct trade, teda bez prostredníka. Jedna z nich leží v provincii Sidama v Etiópii, s druhou rokujeme v honduraskom departamente Copán. Direct trade neznamená len lepšiu sledovateľnosť. Znamená to, že Martin osobne pozná podmienky, za ktorých káva rastie, a môže ovplyvniť, aký spôsob spracovania sa použije. Pre vás to znamená, že každá šarža bude mať konkrétny príbeh, ktorý vám vieme povedať naspamäť.

Ak vás zaujíma, čo práve pražíme, kde sa náš pražič nachádza alebo ako to celé vyzerá naživo, zavolajte nám alebo jednoducho príďte. Dvere v Banskej Bystrici sú pre zvedavcov otvorené.